Zjarnieva sa do ľudova

Zjarnieva sa do ľudova

morenaĽudstvo si odpradávna každodenný život naplnený prácou a zaobstarávaním obživy spestrovalo sviatočnými chvíľami. Popri bežnom živote ľudia mali aj radi aj život hraný, štylizovaný, kde slovo nahradila pieseň a skutočnosť fantázia.

Jar sa podľa astronomického kalendára začína dňom jarnej rovnodennosti, no v ľudovom kalendári už po skončení fašiangov, na Škaredú, Krivú, Popolcovú stredu. Týmto dňom sa začína štyridsaťdňový pôst.

S radosťou a nádejou očakávanú jar symbolizoval rituál vynášania zimy z dediny. Zimu alebo v prenesenom význame smrť prípadne smrteľnú chorobu mor, predstavovala figurína ženy alebo muža, ktorá bola pripevnená na palici, bola zo slamy a ľudia ju s postavou nazývali Morena, ktorej sa v niektorých lokalitách vravelo aj Smrtka, alebo Kyselica. V niektorých dedinách severného Slovenska vynášali z dediny a pálili figurínu Dedka alebo Džatka zasa chlapci.

Deti zároveň prinášali aj symboly jari a radosti. Zosobnením jari bola v niektorých dedinách Kráľovná-sviatočne oblečené dievča so zeleným ozdobeným konárikom v ruke. Morena symbol zimy sa zvyčajne vynášala na smrtnú nedeľu. Na kvetnú nedeľu sa potom do dediny prinášal iný symbol- leto, letočko, máj, májik lesola, hájik. Dievčatá a chlapci sa spevom chodili po dedine a na zelených konárikoch mali farebné stužky, niekde aj ozdobené vyfúknuté vajíčka.

Ľudová viera a prastaré pohanské obyčaje sa po stáročiach tak prepojili s kresťanskými rituálmi, že rôzne jarné zvyky ostali navždy spojené do jedného celku. A tak sa na Kvetnú nedeľu nosia bahniatka do kostola, kde ich kňaz posvätí. V ľudovej viere majú zvláštnu moc, veď sú symbolom niečoho nového, zdravo sa rodiaceho a zároveň sú považované sa sacrum- kríž, pretože boli posvätné.

Posvätené konáriky bahniatok si ľudia doma dávali v izbe pod obrazy svätých za hradu alebo ich vkladali do okna, pretože verili že v čase búrky ochránia dom od blesku. Vetvičky bahniatok mali chrániť aj chorých, dávali sa tiež do brázdy k prvému zasadenému zemiaku, na strednom Slovensku sa prútikom z bahniatok vyháňal dobytok, keď šiel prvý raz na jarnú pašu. Posvätené bahniatka sa ešte dnes dávajú na hroby príbuzným.

Je veľa magických zaklínaní a úkonov, mnoho povier ktoré k nám prenikajú z dávnoveku a sú obostreté tajomstvom. Na jar sa s nimi v dedinách stretnúť veľmi často. Jar akoby rozhýbala ľudskú fantáziu, činorodosť, vieru v lepšiu budúcnosť.