Hromnice majú hlboké korene až do pohanských čias, odkiaľ pochádza aj ich dodnes zachovaný ľudový názov. Dnes ich poznáme ako kresťanský sviatok Obetovanie Pána či jeho pravoslávnu obdobu Stretnutie Pána, ktorý vždy pripadá na druhého februára a je známy najmä posväcovaním sviečok „hromničiek“ v kostoloch. Z ľudového hľadiska sú však Hromnice menej o zvykoch a viac o poverách a pranostikách. Vo všeobecnosti platilo, že ak bol dnešný deň pekný a teplý, značilo to tuhú a dlhú zimu. Spomeňme napríklad porekadlá „Keď Slnko svieti na Hromničku, zbieraj slamu na chodníčku“; „Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu“; „Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaji napije, tak v marci zamrzne“.Hromničky – sviečky posvätené na Hromnice – mávali v takmer každej domácnosti. Zapaľovali sa počas búrok, aby boli domy ochránené pred úderom blesku, takisto sa zapaľovali a umiestňovali vedľa zomierajúceho pre utíšenie bolesti, alebo vedľa zosnulého počas pohrebu na ochranu pred zlými silami. Zvykov vykonávaných v tento deň nie je veľa, ale to málo čo bolo sa väčšinou týkalo zákazu vykonávania istých prác. Na západnom Slovensku sa verilo, že ak bude človek na Hromnice pracovať, do roka ho zabije ho úder blesku. Na strednom Slovensku sa podobne verilo, že človeka zabije blesk ak si oblečie šaty ušité na Hromnice; na východnom Slovensku zase mal do domu udrieť blesk, ak v ňom niekto na Hromnice šil.Veselým zvykom bolo šmýkanie a sánkovanie sa, hromničné sánkovačky organizovala dokonca aj bratislavská šľachta; šmyky mali byť čím dlhšie, aby boli dlhé aj klasy a konope. Rezance sa tiež mali variť extra dlhé z rovnakého dôvodu. A ak si spomenieme na pranostiky uvedené vyššie v tomto článku, aj tento posledný úkaz nám bude dávať zmysel – ak budú v dnešný deň na strechách dlhé cencúle, dlhé budú aj steblá konope.
Zdroj: E. Horváthová, Rok vo zvykoch nášho ľudu
Foto: SNG Martin