Jeseň je krásna, pestrá a bohatá, len zvykov a obradov v nej bolo v minulosti pomenej, ale zato patrili k najdôležitejším z celého výročného cyklu. Toto obdobie je nielen časom dozretých plodov, namáhavej práce, ale aj spoločných osláv, vinobrania, hodov, poďakovania za úrodu, zakáľačiek a svadieb.
Rodiny boli unavené z práce na roli a starania sa o statok počas celého roka, ale tešilo ich, že zásoby na zimu sú bohaté a bude z čoho vystrojiť hody. Jesenné ubúdanie svetla a predlžovanie nocí, tma a chlad vzbudzovali u našich predkov obavy a strach a preto v tomto čase mali k sebe bližšie, častejšie sa stretávali a rozprávali. Začali sa páračky a priadky.
Jeseň sa v ľudovom kalendári začína 29. septembra dňom svätého Michala. Začalo sa domáce pradenie ľanu a konope. Slávnosti jesenných hodov sa spájajú so sviatkom zasvätenia kostola a zároveň sú poďakovaním za úrodu.
Na Demetera 26. októbra sa robievali pastierske alebo valaské hody. Bača a valasi vyhrávali po dedine na gajdách, v kostole obetovali syr a oštiepky. Od polovice októbra sa začali na dedinách konať páračky a priadky. Na priadkach sa zúčastňovali 14-15 ročné dievčatá, ktoré už prácu dobre ovládali. Keď už začala dievčina chodiť na spoločné práce, bola považovaná za dospelú a mohli sa o ňu uchádzať chlapci. Na priadky chodievali za dievčatami netrpezlivo očakávaní mládenci, ktorých sa snažili mnohokrát dievčatá prilákať rôznymi čarami a kúzlami.