Obyčaje v jesennom období

Jeseň je krásna, pestrá a bohatá, len zvykov a obradov v nej bolo v minulosti pomenej, ale zato patrili k najdôležitejším z celého výročného cyklu. Toto obdobie je nielen časom dozretých plodov, namáhavej práce, ale aj spoločných osláv, vinobrania, hodov, poďakovania za úrodu, zakáľačiek a svadieb. 

Priadky

Rodiny boli unavené z práce na roli a starania sa o statok počas celého roka, ale tešilo ich, že zásoby na zimu sú bohaté a bude z čoho vystrojiť hody. Jesenné ubúdanie svetla a predlžovanie nocí, tma a chlad vzbudzovali u našich predkov obavy a strach a preto v tomto čase mali k sebe bližšie, častejšie sa stretávali a rozprávali. Začali sa páračky a priadky.

Jeseň sa v ľudovom kalendári začína 29. septembra dňom svätého Michala. Začalo sa domáce pradenie ľanu a konope. Slávnosti jesenných hodov sa spájajú so sviatkom zasvätenia kostola a zároveň sú poďakovaním za úrodu.

Na Demetera 26. októbra sa robievali pastierske alebo valaské hody. Bača a valasi vyhrávali po dedine na gajdách, v kostole obetovali syr a oštiepky. Od polovice októbra sa začali na dedinách konať páračky a priadky. Na priadkach sa zúčastňovali 14-15 ročné dievčatá, ktoré už prácu dobre ovládali. Keď už začala dievčina chodiť na spoločné práce, bola považovaná za dospelú a mohli sa o ňu uchádzať chlapci. Na priadky chodievali za dievčatami netrpezlivo očakávaní mládenci, ktorých sa snažili mnohokrát dievčatá prilákať rôznymi čarami a kúzlami.



Všetkých svätých

Kresťanský kalendár dlho nemal na sviatok Dušičiek vyhradený presný deň. Až v 8. storočí pápež Gregor IV. nahradil mnohé predošlé pohanské sviatky úcty k mŕtvym 1. novembrom, sviatkom Všetkých svätých. Ľudia prinášali k hrobom obľúbené jedlá mŕtveho alebo len symbolicky chlieb, maslo, pálenku alebo víno. Vo viere ľudu ostala starosvetská predstava, že ak mŕtvym na Dušičky k hrobu nič nedajú, celý rok budú plakať, od hladu. Postupne však prevážil zvyk, že na sviatok zomretých ľudia chodia páliť sviečky, prinášajú kvety a hroby čistia. 

Koncom jesene sa tradične robili zabíjačky. Na jar sa zvykli zabíjať jahňatá a na jeseň najmä barany. Na strednom Slovensku sa to robievalo na sviatok svätého Demetera – Mitra, na východnom Slovensku zasa 25. novembra na svätú Katarínu. Po druhej svetovej vojne sa na dedinách dávala prednosť zabíjaniu ošípaných. Zabíjačka sa robievala zvyčajne na jeseň pred Vianocami alebo v zime počas fašiangov.