Každoročne 6. decembra oslavujeme po celom svete sviatok sv. Mikuláša, ktorý majú v obľube najmä deti. Viete však niečo viac o histórii tohto sviatku a ako vlastne vznikol?

Svätý Mikuláš bol svätec, no o jeho živote toho veľa nevieme. Predpokladá sa, že sa narodil v meste Patara v roku 207. Hovorí sa tiež, že raz cestou z Alexandrie do Myry údajne zachránil muža, ktorý spadol do vody cez palubu. V čase, keď sa spolu doplavili do Myry, zomrel tamojší biskup. Muž, ktorého Mikuláš zachránil, ho navrhol na tento post a tak sa Mikuláš stal biskupom v meste Myra.

Ako biskup sa podieľal na pomoci ľudom. Zachránil odsúdených kresťanov vďaka svojmu bohatstvu a vykúpil ich zo zajatia. Najznámejšia legenda hovorí o záchrane troch dcér. V meste Myra žila rodina, ktorá prišla o svoje bohatstvo. Po tom, čo rodina prišla o všetky peniaze, dcéry si museli zarábať prostitúciou na živobytie a veno. Mikuláš im raz v noci doniesol mešec peňazí. Takto sa to opakovalo aj ďalší deň. Otec bol zvedavý, kto im takto pomáha a tak si raz v noci počkal, aby to zistil. Keď sa stretol s Mikulášom, poprosil ho, aby o tom nikomu nepovedal. Mikuláš takto dal každej dcére po 100 aureov.  Toto je len jedna z veľa legiend, ktoré o sv. Mikulášovi kolujú po svete.

Mikuláš a sladkosti

O tradícii rozdávania sladkostí kolujú dve verzie. Prvá verzia hovorí, že tradícia rozdávania sladkostí a ovocia sa rozšírila z Holandska do Severnej Ameriky a tá druhá zase, že tradícia pochádza z Nemecka. V Nemecku sa na deň sv. Mikuláša deti hrávali na biskupa, načo sa neskôr tento sviatok presunul na dátum 6.12. a tento dátum sa zachoval až do dnešných čias.

Legendárneho Mikuláša v červenom kostýme, tak ako ho poznáme, nevytvorili nikde inde ako v Amerike. Za mužom s dlhou bielou bradou v červenom kostýme a vrecom sladkostí a ovocia, stojí firma Coca-Cola, ktorá ho použila na svoje marketingové účely. 

Sviatok sv. Mikuláša na Slovensku

Mikuláš

Na Slovensku, v roľníckom prostredí, bol Mikuláš v dlhom kožuchu, mal fúzy a bradu z kúdele, berlu a papierovú mitru. Niekedy deťom nedávali sladkosti ako je tomu dnes, ale iba ovocie, oriešky a perníčky a pre deti, ktoré neposlúchali mal prichystané buď zemiaky alebo uhlie. Deti si vždy večer pred sviatkom sv. Mikuláša čistili doma čižmy a ponožky, aby im mohol Mikuláš do nich poukladať dobroty. Čižmy sa zvykli dávať na okno a ponožky na krb alebo kozub. Tie deti, ktoré mali šťastie a stretli Mikuláša osobne, mu mohli zarecitovať básničku a Mikuláš sa im hneď odmenil. Na Slovensku Mikuláš nechodí sám, ale sprevádzajú ho čert s anjelom.

V tento deň ženy zostávali doma a nesmeli ísť nikde mimo domu, šiť, ani párať perie. Chlapi nemohli ísť do hory na drevo, aby ich náhodou nepostihlo nešťastie. Gazdovia a gazdiné zato verili prísloviam a porekadlám,  ktoré sa hovorievali: „Keď na Mikuláša sneží, bude požehnaný rok.“
Tak a teraz už len dúfať, aby nám nasnežilo.