NOVÝ ROK 
V Turci, Gemeri, Novohrade, v Honte na nový rok vstával prvý niektorý mužský člen rodiny doniesol čerstvú vodu dal do nej červené jabĺčko a všetci sa potom vo vode poumývali. V Turci ten kto doniesol vodu, vo dverách zaželal „ Prv je voda než oheň, daj, bože, dobrý deň“
Noc predchádzajúca – novému roku a aj samotný deň mal mať zvláštnu moc, priaznivú pre rôzne veštby. Na Horehroní verili, čo sa človeku v tu noc prisní, to sa mu aj splní. Boli známe aj predpovede počasia. Červené zore na oblohe veštilo víchrice a búrky. Drobný dážď predstavoval plné klasy.
Ľudia si dávali pozor aby v tento deň nič nerozbili, neplakali, nepovadili sa.
Na nový rok musela byť čistota a poriadok. Smeti sa nevynášali von aby nevymietli niekoho z domu, teda aby nik cez rok nezomrel. Okrej najnevyhnutejších veci sa nesmelo nič robiť predovšetkým ani prať. Ani bielizeň nesmela byť vyvesená, pretože ten kto ju vešal mal ťažko zomierať, ba dokonca sa obesiť.
Sú známe aj povery v súvislosti s domácimi zvieratami – na južnom Slovensku verili že sa po polnoci zvieratá v maštali rozprávajú ľudskou rečou. Na Orave dali dobytku opekanec s makom aby bola krava tučná
Prvého januára včas ráno chodievali takmer všade vinšovať chlapci zriedkavejšie muži. Toto je zaznamenaný vinš z roku 1925 na okolí Spišskej Starej Vsi:
Vinšujem vinšujem
Na šťastie, na zdravie,
Na ten Nový rok,
Žeby sme sa dočkali
Toho druhého nového roku,
V šťastí, v zdraví,
Pri dobrom pokoji,
V menších hriechoch
Vo väčších radostiach
Ako sme prežili.
V okolí Krupiny, Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice a v iných regiónoch chodili menší chlapci s hadom. Had bol zostavený z tenkých dlhých doštičiek, zložených z pohyblivých kosoštvorcov tak, aby sa pri manipulovaní s poslednými dlhšími doštičkami had sťahoval a opäť predlžoval. Hlava hada bola tak isto z doštičiek a v hlave bola sviečka, ktorú mali chlapci vždy pred vstupom do domu zapáliť. Jazykom bol pevný dohora zohnutý drôt, na ktorom bolo napichnuté skutočné jablko alebo z dreva vyzerané jablko.
Jeden chlapec držal hada, a druhí chlapci za nim chodili s spievali :
Milý pánboh šiel do raja
Stvoriť Evu aj Adama.
Keď ku kraju prichádzali
Riekol pánboh Adamovi
Všetky stromy užívajte,
Len ten jeden vynechajte.
Ktorý strojí v prostred raja
Bielym kvietkom prekvitáva.
Premenil sa diabol v hada
Zviedol Evu a Adama.
Odmenou za povedaný vinš boli jabĺčka, oriešky, koláče a aj peniaze. S hadom chodili chlapci niekde len na nový rok a niekde už na Štedrý večer, prípadne aj v iných vianočno-sviatočných dňoch.
Zdroj: E. Horváthová, Rok vo zvykoch nášho ľudu
Foto: Martin Slivka, Chodenie s hadom, Hriňová 1965, Zo zbierok SNM v Martine.