Obyčajovú jar našich predkov sprevádzali rôzne rituály vynášania zimy z dediny. Snáď najznámejším takýmto zachovalým rituálom je vynášanie Moreny, ktoré sa zvyčajne konalo na Smrtnú nedeľu – dva týždne pred Veľkou nocou.
Morena bola staroslovanská bohyňa smrti, zimy, a znovuzrodenia prírody, a jej rituál je jedným z mála na našom území, ktorý nebol buď adaptovaný do kresťanského vierovyznania (ako je to napríklad so sviatkom svätej Lucie), alebo takmer zabudnutý.
Ďalším dôležitým dňom v tomto období je Kvetná nedeľa, ktorá sa koná týždeň po Smrtnej nedeli a týždeň pred Veľkou nocou. V tomto článku si bližšie opíšeme, ako naši predkovia trávili tieto dva pre nich nesmierne dôležité sviatky.
Ako sme už spomenuli, Smrtná nedeľa, niekde volaná aj Čierna nedeľa, bola známa po takmer celom území Slovenska tradičným obyčajom zhotovenia podobizne Moreny.
Dve palice sa zviazali do tvaru kríža, okolo ktorých sa omotala slama tak, aby pripomínala hlavu a ruky, a táto bábka sa potom obliekla do šiat a v sprievode mládeže sa za spevu nosila okolo celej dediny. U nás v Detve sa napríklad spievalo aj takto:
„Nesieme Morenu, v oleji smaženú,
kde hu zanesieme, keď sami nevieme?
Na richtárovie vráta, tam je veľa blata,
richtárka dá zlatku, že má kamarátku.
Richtár, keď hu zočí, srdce mu poskočí,
povie, to je krása, dá nám celô prasa.“
Na záver sprievodu sa bábka vyzliekla, zapálila, a hodila do tečúcej vody. A kde nebola voda, tam ju s krikom roztrhali.
Hoci v niektorých obciach bábku volali Kyselica, Hejhana, či dokonca Dedko, vždy mala symbolizovať zimu, či v prenesenom význame smrť. A hoci sa mohla zhotoviť z akýchkoľvek horľavých zdrapov, ľudia ju vždy vyrobili zo suchej slamy. Slama totiž bola neoddeliteľnou súčasťou zimy, úroda sa predsa žala, aby ľudia vydržali prežiť mrazy a sneh.
Aj toto nám pripomína, že táto tradícia nie je len o vyhnaní zimy z dediny, ale aj príprava na privítanie jari. V niektorých dedinách napríklad súčasťou sprievodu bola tzv. kráľovná – dievča oblečené v sviatočnom kroji so zeleným ozdobeným konárikom v ruke, ktoré prezentovalo zosobnenie jari. No väčšina takýchto jarných zvykov pripadá na Kvetnú nedeľu, o ktorých si povieme nižšie.
Kvetná nedeľa každý rok padá na poslednú nedeľu pred Veľkou nocou, a hoci v niektorých oblastiach sa Morena topila práve na Kvetnú nedeľu či jej predvečer, posledná nedeľa pred Veľkou nocou bola pre našich predkov väčšmi známa iným symbolom, ktorý sme už raz spomenuli. Bola ním zelená halúzka ozdobená stužkami, slamenými ozdobami, či kraslicami, ktorú okolo dediny nosilo dievča zosobňujúce jar.
V niektorých dedinách však táto „halúzka“ bola tak veľká, že nosiť ju muselo dievčat aspoň päť, pretože to bola celá jedna mladá breza. Jej názov bol letočko, leto, háj, májik, či máj. A hoci nám môže pripomínať máje, ktoré so spevom staviame dodnes, v skutočnosti sa jedná o celkom iný zvyk.
Ďalším symbolom skorej jari, na ktorý nesmieme zabudnúť, sú bahniatka. Bahniatka sa na Kvetnú nedeľu nosili do kostola, kde ich kňaz posvätí. Tieto bahniatka sa potom zastokli za obrazy na stenách, alebo si ich ľudia vkladali do okna. Konáriky bahniatok posvätených práve na Kvetnú nedeľu mali veľkú moc, a po celý rok vás vedeli ochrániť pred rôznymi neduhmi, a to od chorôb až po údery bleskom.
To je na dnes od nás všetko. Nabudúce si bližšie povieme o zvykoch z obdobia Veľkej noci.