K dôležitému letnému sviatku určite patria Turíce. Podľa kresťanského kalendára to boli svätodušné sviatky, slávené sedem týždňov po Veľkej noci, no pôvod sviatku bol zrejme oveľa starší. Napovedajú tomu aj jeho názvy v rôznych častiach Slovenska: Turíce, Letnice, Rusadlá. Názov Turíce je zrejme odvodený od zvieraťa tura, ktorý mal v pohanskej viere dôležitú úlohu ako symbol plodnosti. Letnice dostali názov podľa leta – ročné obdobie, v ktorom sa konali. A Rusadlá, ako sviatok nazývali na východe Slovenska, by mohli byť odvodením od mladších antických slávností pascha rosarum.
Väčšina pohanských slávností z letného obdobia mala podporiť plodnosť zeme, dostatok vlahy, a kvalitnú úrodu, vykonávali sa rôzne rituály na ochranu polí pred zlými démonmi.
Naši predkovia nosili v tomto čase na hroby zosnulých príbuzných kašu ako obeť, ktorá mala zaručiť, aby chránili úrodu rovnako ako svojich potomkov. Neskôr po pokresťančení týchto sviatkov sa začali posväcovať zelené ratolesti liesky, brezy, lipy, či buka, ktorými sa zdobili domy a kostoly na ochranu pred zlými silami. Turíce boli takisto dňom čistenia studní a prameňov, nakoľko ľudia verili, že ak sa o vodné pramene nepostarajú, príde sucho, ktoré zničí úrodu. Obyčajne do robievali mládenci.
V júli a auguste sa v nížinatých oblastiach tradične konali dožinky. Vyvinuli sa pravdepodobne z prastarých rituálov, keď ľudia zvykli na poli nechať kus nezožatého obilia ako poďakovanie za úrodu. Z tohto prostého zvyku sa neskôr vyvinuli okázalé slávnosti, pre ktoré ľudia z obilia plietli veľké komplikované zdobené vence. Tieto priam umelecké diela prinášali gazdovi, ktorému patrilo pole. Potom nasledovala hostina s hudbou a tancom. Dožinkový veniec sa v hospodárstve uschovával do Vianoc alebo až do nasledujúcej žatvy.