Obdobie pred zimným slnovratom, keď pribúdala noc na úkor dňa, bolo spájané so zápasom tmy a svetla, zla s dobrom, verilo sa, že spolu s tmou naberajú temné sily na moci. V toto obdobie preto ľudia považovali za potrebné intenzívne chrániť seba a hospodárstvo rôznymi magickými úkonmi. Rozličné ochranné praktiky sa začínali na Martina, pokračovali na Katarínu, Ondreja, Barboru, Mikuláša, vrcholili na Luciu, a pokračovali na Tomáša a počas vianočného obdobia.
Na Martina chodievali pastieri po domoch a vinšovali, aby sa hojne množil dobytok. Na Katarínu praskali bičmi, aby vyhnali strigy. Strigám sa pripisovali takmer všetky neduhy dobytka, a na Katarínu, ako i ďalšie stridžie dni, považovali ženu ktoré prišla do cudzieho domu za strigu.
Na Ondreja sa vykonávali rôzne ľúbostné veštby a mágie. Na Kysuciach si dievčatá napríklad umývali vlasy vo vode zohriatej drevom ukradnutým z mládencovho domu, aby sa jej o ňom snívalo. Na Zemplíne sa počítali kolíky plota, a podľa toho aký bol deviaty kolík, taký mal byť dievčinin budúci muž.
Foto : zdroj internet
Na celom území Slovenska bolo rozšírené liatie olova, varenie kúskov cesta, a lístky s menami mládencov.
Na Mikuláša sa nesmelo ísť do hory, pretože by tam človeka postihlo nešťastie. Pochôdzky prestrojeného Mikuláša, anjela, a čerta sú mestské zvyky novšieho pôvodu.
Na Luciu boli zlé sily mocnejšie a zlomyseľnejšie, než v ktorýkoľvek iný deň v roku, a ľudia sa už v predvečer tohto dňa pripravovali na ochranu – jedli cesnak, potierali ním steny, maľovali ním kríž nad dvere a brány, dávali ho do krmiva dobytku. Do domu sa nesmela vpustiť stará žena, pretože by priniesla škodu. Strigy sa zdržiavali na križovatkách, pod mostami, na vŕškoch, a podobne. Ľudia, najmä pastieri, ich vyháňali hlukom – plieskali bičmi, hvízdali, zvonili, rapkali rapkáčmi, trúbili trombitami, triasli reťazami, či aspoň bili lyžice o seba.
Na Luciou sa nemohlo priasť, pretože by to nahnevalo strigy. Nesmelo sa šiť, pretože by žene ochoreli prsty. Do domu sa nepúšťali cudzí ľudia, najmä ženy, pretože by to mohli byť strigy – avšak v tento deň po domoch chodili mladé dievčatá prezlečené za Lucky; tváre si zašpinili múkou a zakrútili sa do bielej plachty. Lucky reprezentovali škodlivé bytosti, ktoré však z domu vyhnali zlé sily, ak ich obyvatelia pohostili chlebom, cesnakom, a vodou.
Po Lucií platilo „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc.“ Časté boli magické úkony na predpoveď počasia v budúcom roku. Do pohára s vodou sa dali vetvičky odrezané s ovocných stromov, a podľa toho, koľko na nich do Vianoc vyhnalo púčikov, sa usudzovala úroda ovocia.
Všetky spomínané úkony vyvrcholili v ústrednom dni zimného slnovratu. Pôvodne ním zrejme bol 21. december, neskôr sa pod vplyvom cirkvi presunul na Štedrý deň.
Zdroj : Emília Horváthová, Rok vo zvykoch nášho ľudu
Foto : zdroj internet