V prvý vianočný sviatok , skôr ako sa čokoľvek začalo v dome robiť, utekal niekto z domácich na potok po vodu. Niekde to mal byť najstarší muž v domácnosti, inde to mala byť dievčina, väčšinou to bol však muž. V katolíckych obciach kde sa chodilo na polnočnú omšu, doniesli vodu hneď po návrate z kostola. Pri prinesení vody, či už to bolo po polnoci, alebo včas ráno prichodiaci hovorí : Daj bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň“ . Často nasledoval vinš , ktorý mal charakter koledy.
Donedávna platila zásada na celom Slovensku, podľa ktorej sa gazda, predtým ako išiel nakŕmiť dobytok mal dobre najesť a napiť aby bol dobytok po celý rok sýty. Nesmel sa však napiť vody, aj keď bol smädný. Gazdiná išla jest ku chlievom koláče, aby sa jej chov ošípaných dobre daril.
V prvý sviatok vianočný sa v podstate jedávalo to čo v Štedrý deň, aj keď s niektorými obmenami. Tam kde sa na Štedrý večer dodržiaval pôst pribudli na stôl aj jaternice, a bravčové mäso. Na strednom Slovensku však už nejedli opekance s makom , pretože by sa v dome držal hmyz.
Na božie narodenie, nesmela prísť žena do domu, alebo aspoň nie ako prvý návštevník. Ako pri ostatných stridžích dňoch, to malo ovplyvňovať všetko čo im bolo vzácne, ako úrodu, ochranu dobytka a podobne.
Boli však vítané návštevy chlapov a mužov , ktorí skoro ráno takmer na svitaní prichádzali s vinšom. Všetky vianočné vinše mali pôvodne funkciu zariekania a spolu s osobou ,ktorá ich predniesla, mali podporiť realizáciu želaní v nich obsiahnutých. Z hľadiska obsahu predstavujú vianočné vinše v podstate tri skupiny. Do prvej najstaršej patria tie, ktorých účelom je privolať pozitívne momenty do života ľudí v nastávajúcom roku. V druhej skupine prevláda náboženské ladenie a sú odrazom kresťanskej interpretácie Vianoc. Tretia skupina vývojovo najmladšia má najčastejšie charakter zábavných riekaniek.
S niektorými veršíkmi sa stretávame v rôznych, od seba často relatívne značne vzdialených oblastiach. K takýmto patril aj vinš, ktorý uvádzame podľa variantu zaznamenaného v Ladzanoch vo Zvolenskom okrese:
Ja som malý žiačik,
spievam ako vtáčik,
vtáčiky spievajú
pána Krista vítajú.
A ja ho vítam,
peniažtek si pýtam.
Ak mi máte tak mi dajte,
Tu ma dlho nemeškajte,
Moje nôžky ako kláty,
Nemôžem tu dlho státi.
Dobrý deň prajem.
Zdroj: E. Horváthová, Rok vo zvykoch nášho ľudu
Foto: internet
