Noc z 30. apríla na 1. mája sa ľuďmi z celej Európy považovala za čarovnú. Germánske národy ju poznajú pod menom Walpurgisnacht, v preklade Valpurgina noc, pomenovaná po anglosaskej misionárke svätej Valburge.
U našich českých susedov je táto noc známa ako filipojakubská, pomenovaná po svätcoch Jakubovi a Filipovi, ktorých sviatok podľa starého liturgického kalendára spadá na 1. mája.
Na Slovensku bola táto noc len jednou z mnohých tzv. stridžích dní, počas ktorých sa údajne schádzali strigy a strigôni, pretože mágia bola v tieto noci oveľa mocnejšia. Ľudia sa tieto zlé mocnosti snažili silou mocou odplašiť – pastieri večer hlasno praskali bičmi, gazdovia pod strechu domu a do hnojiska zapichávali tŕnisté konáre, na kopcoch, kde sa strigy mali stretnúť, sa zapaľovali veľké ohne.
Každý región či obec mali svoje zaručené metódy na boj proti zlým mocnostiam. V našich končinách je však 1. máj známejší iným zvykom, a tým je stavanie májov. Vysoký strom, zvyčajne smrek alebo breza, sa očistí od kôry, zelený vŕšok sa ozdobí stuhami, a tento máj sa potom postaví vedľa kostola, radnice, či inej verejnej budovy ako prejav úcty.
Zhruba v 15. storočí sa rozšíril aj zvyk stavať máje pred domami dievčat ako prejav lásky, a hoci dodnes sa všeobecne zachoval len zvyk stavať obecné máje, ešte aj v súčasnosti môžeme na bránach niektorých domov vidieť uviazané vyzdobené briezky ako dekorácie. Zvyk stavania májov je, podobne ako Valpurgina noc, rozšírený po takmer celej Európe, a v dobách predchádzajúcich ľúbostné aj obecné máje sa máje osadzovali pred domy a hospodárske budovy, aby boli ochránené pred zlými duchmi a chorobami.
Záber zo stavania mája v Rači z ľudovej veselice. Foto: Archív TASR, autor K. Cích/1. máj 1956