Deň Lucie bol považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní.
Deň Lucie čiže dnes 13 decembra, bol zavedení podľa gregoriánskeho kalendára a bol považovaný za najkratší deň v roku. Preto sa k tomu dňu viazali magicky-ochranné úkony, keďže podľa predstáv nebezpečenstvo zo strany škodlivých síl v dôsledku maximálneho úbytku denného svetla vrcholilo.
Lucia pochádzala zo Sarakúz (Taliansko) a zomrela ako martýrka – teda ako mučeníčka, alebo trpiteľka. Podľa legendy Lucii vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči . Situáciu vyriešila tým, že si vylúpla a oči poslala svojmu obdivovateľovi. Panna Mária ju za to obdarila novými. Na základe tohto príbehu sa charakteristickým znakom stala misa s očami a veriaci ju vzývali pri očných chorobách.
Na Slovensku sa tradovalo, že Lucia bola jedna z najväčších bosoriek, pretože ju hodili do plameňov a upálili ako strigu, avšak nezhorela, ale žila ďalej.
V predvečer Lucie jedli ľudia cesnak, aby sa chránili pred zlými duchmi. Mnohí si nim urobili krížik na čelo, bradu alebo na zápästie aby zvýšili ochranný účinok.
Na celom Slovensku sa robili rôzne magické úkony. V Honte sa na steny domu kreslili cesnakové kríže.
Na Kysuciach si ľudia vyrábali z jedľovej vetvičky a obilného klásku metličku. Do svätenej vody sa vkladal kúsok chleba. Od Lucie do Vianoc kropili pomocou metličky príbytky a stajne. Dobytku dávali chlieb, aby prinášal ľudom úžitok.
Na Horehroní dávali nad dvere cibuľu, lebo má vraj deväť koží a striga cez ňu neprejde.
Živosť predstáv spojených s vierou, že strigy existujú, dokazuje celý rad ďalších receptov, ktoré mali viesť k ich odhaleniu.
Na Liptove a Turci bola rozšírená predstava, že kto sa pozrie cez dierku v doske, z ktorej vypadol suk uvidí všetky strigy.
Najznámejším identifikačným prostriedkom bol však na celom Slovensku ,, luciový „ stolček. S jeho výrobou sa malo začať na Luciu a každý deň do Vianoc bolo treba na ňom niečo urobiť. Musel byť celý z dreva, najlepšie zo smrekového a nemohol mal ani jeden klinec.
Ak ten čo ho zhotovil a sedel na ňom na Štedrý večer v kostole, pri bohoslužbách videl všetky strigy za oltárom. Strigy mali charakteristické znaky svojej činnosti: niektoré odoberali kravám mlieko, niektoré držali šechtár na dojenie a niektoré mlieku odnímali tučnosť a podobne.
Ak ten, čo sedel na stolčeku, robil na Luciu špeciálne čary, aby sa dozvedel, ktorá striga škodí jeho domu, ľahko ju spoznal podľa znakov na tvári.
Ak napríklad šibal mlieko tŕňovým prútom striga bola poškrabaná. Muž so stolčekom musel utekať rýchlo domov z kostola aby ho strigy nechytili. Keby ho bolo dohonili, bili by ho dovtedy pokým by sa nezaprisahal že ich neprezradí.
Avšak najviac nám všetkým snáď dnešný deň pripomína to, ako sa ženy a dievčatá prezliekali za Lucie. Chodili po skupinkách a masky boli skoro všade rovnaké. Predovšetkým mala byť celá postava v bielom, či to už boli jednoduché súčasti kroja, alebo na nich bola odetá len biela plachta.
Na hlave mala Lucia uviazanú bielu šatku a tvár si zaprášila múkou. Mali v rukách vedro s vápnom a husacie krídla, ktorými vymetali pavučiny a kúty. Lucie chodili predovšetkým do kúdeľných izieb, no väčšinou nevynechali ani iné domácnosti. Obvykle nič nepovedali aby ich podľa hlasu ľudia nespoznali.
V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky.
Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Podľa toho aké bolo ktorý deň počasie , také malo byť aj v príslušnom mesiaci. Niektorí ľudia si zaznačovali aj premeny počasia v priebehu dňa, aby podľa toho mohli odhadnúť, aké bude počasie v jednotlivých častiach toho ktorého mesiaca.