Veľká noc je jedným z najdôležitejších a zároveň najdlhších sviatkov v roku, porovnateľná iba s vianočným obdobím. Hoci samotné veľkonočné obdobie trvá iba štyri dni – od piatka do pondelka – obkolesuje ho veľa príprav a dozvukov, najdlhším z ktorých je určite Pôstne obdobie, ktoré sa začína Popolcovou stredou.
V tento deň sa dávali páliť bahniatka posvätené na minuloročnú Kvetnú nedeľu, ktoré sme spomenuli v našom predošlom článku, a ich popol sa potom použije pri bohoslužbe venovanej Popolcovej strede, keď sa ním na čelo veriacich namaľoval kríž. Pôstne obdobie trvá 40 dní, do týchto dní sa však nepočítajú nedele – preto v skutočnosti trvá až 46 dní, čo je necelých sedem týždňov.
Tesne pred Veľkou nocou bol prvým významným dňom Zelený štvrtok, na ktorý sa ľudia chodili umývať do potoka, aby boli zdraví a silní. Od poslednej večernej omše až do nedele prestali zvoniť zvony, a ich zvuk bol nahradený rapkáčmi – chlapci s rapkáčmi chodili na Zelený štvrtok po dedinách, aby odohnali všetky nečisté sily.
Významnú úlohu v ľudovom kalendári mal aj nasledujúci deň Veľký piatok, na ktorý sa ľudia zdržali od akejkoľvek roboty a dodržiavali prísny pôst. Podobne ako v predošlý deň sa ľudia ráno umývali v potoku, a Veľký piatok bol takisto obľúbeným dňom strihania vlasov, keďže sa hovorilo, že vlasy ostrihané na Veľký piatok budú po zvyšok roka dobre rásť. Kto mal choré vlasy, ten si ich mal ostrihané zakrútiť do handry a hodiť dolu potokom, aby sa choroba od neho vzdialila. Maslo, ktoré sa namútilo v tento deň, malo údajne magické vlastnosti a preto sa odkladalo na liečenie ľudí i zvierat.
Biela sobota je posledným dňom pred Veľkou nocou, preto prípravy na tento deň boli zďaleka najhorlivejšie – všade sa napriek stále trvajúcemu pôstu pieklo, chlapci doplietali korbáče, dievčatá domaľovávali kraslice, a v noci sa konala – a dodnes koná – dlhá, niekoľkohodinová omša, počas ktorej prvýkrát od Zeleného štvrtku zaznejú zvony.
Máloktorý kresťanský sviatok je tak výrazne prepojený s prastarými tradíciami ako Veľkonočná nedeľa, známa aj ako Veľká noc, ktorá je zároveň aj jednoznačne najväčším kresťanským sviatkom v roku – dokonca väčším ako Vianoce. Týmto dňom sa končí dlhý, štyridsať-dňový pôst, ktorý trval od Popolcovej stredy.
Ústredným bodom dňa bola Veľká omša, na ktorú sa do kostola nosili posvätiť vajíčka, chlieb, koláče, klobásy, tvaroh, pálenka, či obradové veľkonočné pečivo. V mnohých dedinách sa ešte na Bielu sobotu pripravovali koše, v ktorých sa tieto jedlá na druhý deň priniesli na posvätenie. Tie sa potom v rodinách jedli ako obradné veľkonočné pohostenie, prvýkrát od začiatku pôstu sa servírovali sýte jedlá ako kuracia polievka či pečené bravčové mäso. K veľmi starej tradícií patrí aj pečenie jahňaťa, no v mnohých dedinách sa namiesto mäsa piekol – a dodnes pečie – sladký koláč v tvare baránka.